Každý vzťah je iný. Niektoré sú naozaj ukážkové, ale o iných sa to povedať nedá. Dnes si ukážeme niektoré znaky, ktoré charakterizujú chladné vzťahy.
Citát z knihy Kvadrant lásky: V biznise a v láske nie sme úspešní, lebo nás o tom v škole neučia.
Veľa ľudí si partnera vyberá hlavne podľa vzhľadu. Neuvedomujú si, že časom každý mení svoj výzor vďaka pribúdajúcim rokom, teda vďaka starnutiu. Povrchný človek vždy okolo seba vidí množstvo mladších a krajších ľudí. Má však smolu. Vidí iba to, čo sa dá vidieť očami. Ľudské vnútro ponúka iné kvality: ľudská pokožka starne ale ľudské vnútro dozrieva do krásy. Vďaka skúsenostiam je človek stále múdrejší a zaujímavejší. Neustále sa mení, rozvíja, upravuje svoje hodnoty, doplňuje svoje vedomosti.
Človek, ktorý je povrchný, nedokáže svoje myslenie zmeniť tak, že si povie, že môj partner je jedinečný a má to, čo nikto iný nemá. Radšej sa každý deň necháva rozptyľovať niekým, kto je zaujímavý krásnym vzhľadom. Je potrebné premyslieť si, podľa čoho si budeme vyberať partnera. Všetko je v našich rukách.
Žijeme v časoch, keď málokto staré a pokazené veci opravuje. Jednoducho ich vyhodí a kúpi nové, čo je vždy na škodu. Žiaľ niektorí túto skúsenosť prenášajú aj do svojich vzťahov. Nastane starosť, komplikácia alebo nezhoda? Vzťah ukončia a vrhnú sa do nového. Budovať vzťah, opravovať chyby alebo sa ich vyvarovať, sa pomaly stáva vzácnosťou. Ľudia nechcú, alebo nevedia, či nemajú záujem posúvať vzťah spolu niekde ďalej, k lepšiemu. Prvý znak, ktorý spôsobuje chlad vo vzťahoch, spočíva práve v tom, že nemáme chuť vzťahy vylepšovať, pracovať na nich, úprimne komunikovať, či počúvať partnera. Niektorí si azda pomyslia, na čo strácať čas, keď svet každý deň ponúka nové príležitosti. Potom to však často končí tak, že človek ostáva sám, osamotený.
Samozrejme, nikto netúži po problémoch. Každý si chce život uľahčiť, žiť bezstarostne. Vďaka tomu pri prvom probléme máme tendenciu zo vzťahu utiecť. Riešenie situácie je vždy ťažšie ako útek, tak načo sa namáhať? Psychológovia však vravia, že život sa kvôli útekom nestáva ľahší, ale naopak ťažší. Ak človek uteká od každého vzťahu, pretože sa v ňom vyskytol problém, bude utekať vždy, z každého vzťahu. Nielen preto, že v každom vzťahu sa vyskytujú problémy. Je to aj preto, lebo hlavný problém nosí v sebe, a to neochotu riešiť problémy. ako sa hovorí „pred sebou neujdeš.“ Ak človek zistí, že má problém v sebe, veľa vecí sa akoby záhadne vylepší.
Niektorí ľudia sa podceňujú, a potom sa môže stať, že zostávajú vo vzťahu aj napriek tomu, že žijú s nevhodným partnerom. Hovorí o tom aj Milan Marko v knihe: Kvadrant lásky: „Mnoho ľudí žije s nevhodným partnerom, lebo majú pocit, že na iného nemajú a sú radi, že majú vedľa seba aspoň niekoho. To je tiež v poriadku, pretože akceptovali situáciu, v ktorej sa nachádzajú. Tam, kde neexistuje kvalitná komunikácia, pár v podstate prestáva existovať. Kvalitná komunikácia znamená úprimnú komunikáciu. Nestačí sa rozprávať o bežných činnostiach, ktoré robíme počas dňa. Dvojica vo vzťahu sa potrebuje rozprávať o svojich pocitoch, túžbach, problémoch a radostiach. Dnes sme však často svedkami situácie, keď dvaja ľudia síce sedia spolu pri jednom stole, ale každý hľadí do svojho mobilu. Tadiaľ cesta nevedie.
Dnes sme naučení, že za všetko by sme mali niečo dostať: čo budem z toho mať? na čo to mám robiť? Často toto myslenie prenášame aj do vzťahov, kalkulujeme. Preto, že nevieme dávať, prestávame partnerovi venovať svoj čas, pozornosť, energiu a podporu. Myslíme si, že na čo to vlastne budeme robiť, keď z toho nič nemáme. Psychológovia upozorňujú na to, že braním sa iba vyčerpáva zdroj. Nič sa nezíska, iba stratí. Aby dvaja ľudia mohli jeden druhého nabíjať, musia jeden druhému veľa dávať. Dávaním o nič neprichádzajú. Práve naopak. Získavajú dvojnásobnú energiu. A toto je podstata vzťahu.
Niektorí ľudia bývajú vo vzťahoch sústavne nespokojní. Chyby hľadajú zvyčajne v partnerovi, ale zvyčajne je to spôsobené tým, že dotyčný človek robí stále tie isté chyby.